krok sun krok - tancujú moje spomienky v topánkach z bielej mäkkej kože, také som mala na prvom večierku v čase, keď som bola zamilovaná do chlapca s veľkými sivo-modrými očami, volal sa Peter a nikdy sme sa nerozprávali, dívala som sa na neho zo zadnej lavice a snívala o tom, že sa raz otočí a usmeje sa na mňa, nikdy sa neotočil, no keď sme sa stretli po dvadsiatich rokoch, oči mal tej istej farby, na perách úsmev a priznanie, že bol štyri roky do mňa zamilovaný...
je zvláštny tento svet, kde sa ľudia spoznávajú a nepoznajú, stretávajú, aby sa neskôr rozišli, kde sa dá prežiť VŠETKO v jedinom okamihu a NIČ za celý život, kde sú sny reálnejšie ako skutočnosť a skutočnosť nereálnejšia ako sny...
krok sun krok - tancujú moje spomienky rozutekané na všetky strany ako čiary na ľade po korčuliach malých detí, prstom prechádzam po tých stopách a dúfam, že tam niekde na konci už nebude ľadová plocha ale tvoja tvár...
Môj otec mi rozprával o dievčati, na ktoré sa ani neodvážil pozrieť, ako mu po rokoch povedala, že ho tajne milovala. Iba on bol taký nesmelý... Študoval počas vojny a stretli sa opäť v polovici šesťdesiatych rokov. Rozmýšľam či budú mať podobné spomienky dnešní vysokoškoláci? .-)
OdpovedaťOdstrániťPekné spomienky, Ostrovanka!
Nádherná myšlienka - "svet, kde sa dá prežiť všetko v jednom okamihu a nič za celý život..."
OdpovedaťOdstrániťTiež mám také spomienky a rovnaké odozvy, ale to je asi v poriadku. Takto sa v nás usadzuje teória pocitov, citov a lásky.
boris, určite budú mať iné spomienky, ale môžu byť rovnako krásne :)
OdpovedaťOdstrániťbubu, píš o nich :)