studený dážď a hmlisté ráno
vo vzduchu kúsky poloprávd
vyrieknem ortieľ, tak bež si za ňou
tak ako včera a... toľkokrát
do koša hodím zmučené srdce
už dávno nebije, iba ma bolí
roztrhám aj slovko NABUDÚCE
my predsa nie sme, my sme len boli
studený dážď a mokré líca
ozvena sľubov z nenávratna
chcela som lásku vzácnu jak krištáľ
tá tvoja je prázdna... lacná... vratná...
ani nevies ako si tzmito slovami vzstihla presne to co prave pocitujem, sama to vsak tak podat neviem :(( pre tu bolest a neochotu vracania vratnej lasky, ale musi to byt :))
OdpovedaťOdstrániťPekná báseň, Os. Až ma trocha zabolelo niekde vnútri.
OdpovedaťOdstrániť